BOZP ľudskou rečou: Kľúčové aspekty pre zabezpečenie zdravého a bezpečného pracovného prostredia

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (skratka BOZP) predstavuje náročnú problematiku, ktorá sa týka tak zamestnávateľov, ako aj zamestnancov. Je regulovaná niekoľkými zákonmi, predpismi a nariadeniami a preto je výhodné vedieť sa v tejto problematike orientovať.

Zamestnávateľ by mal poznať svoje povinnosti pri zabezpečení bezpečnosti a ochrany zdravia na pracovisku, vedieť, kto ho môže kontrolovať a aké pokuty mu hrozia. Zamestnanci majú taktiež isté povinnosti, medzi ktoré okrem zodpovedného prístupu k práci a dodržiavaniu bezpečnostných predpisovl patrí napríklad aj znalosť značiek BOZP. Aj preto vám prinášame komplexný prehľad v oblasti BOZP.

Čo je BOZP?

BOZP, teda bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, predstavuje systém právnych predpisov, ktorý má veľký význam tak pre pracovné prostredie, ako aj pre pracovné procesy. Snaží sa minimalizovať riziká a nebezpečenstvá na pracovisku, ktorým môžu byť zamestnanci vystavení pri plnení svojich pracovných povinností.

BOZP má dve hlavné funkcie:

  • Bezpečnosť práce: Zameriava sa na prevenciu nehôd a úrazov pri práci. Zahŕňa opatrenia ako bezpečnostné postupy, ochranné vybavenie, používanie vhodných priemyselných prvkov pre vyššiu bezpečnosť, označovanie nebezpečných oblastí a vzdelávanie zamestnancov v súvislosti s bezpečnosťou pri práci a prevenciou pracovných úrazov.
  • Ochrana zdravia pri práci: Týka sa ochrany zamestnancov pred škodlivými faktormi pracovného prostredia, ako sú chemické látky, toxické plyny, nebezpečné materiály, ergonomické riziká a psychosociálne faktory.

Cieľom BOZP je vytvoriť bezpečné a zdravé pracovné prostredie, kde zamestnanci môžu pracovať bezpečne a efektívne. Systém BOZP je kľúčovým prvkom každej organizácie a je dôležité mať vytvorené primerané podmienky, firemnú politiku, postupy a programy na jeho zabezpečenie.

Zákony, predpisy a normy spojené s BOZP

Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci je kľúčovým právnym predpisom, ktorý upravuje problematiku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Tento zákon ustanovuje základné požiadavky, ktoré musia byť dodržiavané v pracovnom prostredí, a upravuje povinnosti zamestnávateľov a zamestnancov. 

Ďalším významným predpisom súvisiacim s BOZP je zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, ktorý obsahuje ustanovenia týkajúce sa pracovných vzťahov vrátane práv a povinností zamestnávateľov a zamestnancov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Otázke BOZP sa venujú aj:

  • Zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
  • Súbor nariadení vlády Slovenskej republiky a vyhlášok ministerstiev.
  • Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 147/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti.

Okrem týchto základných predpisov existuje množstvo ďalších právnych predpisov, vyhlášok a usmernení, ktoré podrobnejšie upravujú konkrétne aspekty BOZP. Tieto predpisy môžu napríklad konkretizovať požiadavky na ochranné vybavenie a pomôcky, bezpečnostné postupy, prevenciu pracovných úrazov a ochorení súvisiace s prácou, kontrolu dodržiavania predpisov BOZP a ďalšie dôležité otázky.

Kto je zodpovedný za BOZP na pracovisku?

Už poznáme predpisy a normy, ktoré sa zaoberajú otázkou bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Kto je však zodpovedný za BOZP na pracovisku?

Za bezpečnosť a ochranu zdravia na pracovisku je vždy zodpovedný zamestnávateľ. Túto povinnosť mu udeľuje zákonník práce, ale aj ďalšie právne predpisy týkajúce sa BOZP.

Podľa § 147 zákona č. 311/2001 Z. z. zamestnávateľ musí identifikovať riziká spojené s pracovným prostredím a pracovnými činnosťami, prijať opatrenia na minimalizáciu alebo elimináciu týchto rizík, poskytnúť svojim zamestnancom primeranú odbornú prípravu a školenia z oblasti BOZP, vypracovať a zaviesť bezpečné pracovné postupy, ktoré budú minimalizovať riziko úrazov alebo poškodenia zdravia pri práci.

Kto ešte zodpovedá za plnenie úloh BOZP? Ako to je s vedúcimi zamestnancami?

Vedúci zamestnanci majú tiež zodpovednosť za BOZP vo svojich pracovných tímoch. Ich povinnosťou je dohliadať na to, aby zamestnanci dodržiavali pravidlá BOZP a aby mali priaznivé pracovné podmienky.

To zahŕňa dohliadanie na správne používanie osobných ochranných prostriedkov (OOP) a bezpečné zaobchádzanie s technikou a pracovnými nástrojmi.

Preto vedúci zamestnanci musia mať aspoň základné znalosti týkajúce sa BOZP, aby mohli efektívne dohliadať na ich dodržiavanie vo svojom pracovnom tíme. Tieto znalosti im pomáhajú identifikovať potenciálne riziká a prijať opatrenia na ich minimalizáciu alebo elimináciu, čím sa zlepšuje celkové pracovné prostredie a znižuje sa riziko úrazov alebo zdravotných problémov.

Opatrenia týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

Zákony, predpisy a usmernenia, ktoré sme spomenuli vyššie, upravujú požiadavky na bezpečné a zdraviu nezávadné pracovné prostredie. Potom je už na zamestnávateľovi, aby zaviedol nevyhnutné opatrenia, ktoré môžu minimalizovať riziká na pracovisku. Tieto opatrenia môžu zahŕňať:

Organizačné opatrenia

Zahŕňajú vytvorenie systémov a procesov v organizácii, ktoré zabezpečujú dodržiavanie bezpečnostných a zdravotných noriem. To môže zahŕňať vytvorenie BOZP oddelenia, stanovenie zodpovedností a postupov týkajúcich sa BOZP a implementáciu monitorovacích systémov.

Technické opatrenia

Do tejto kategórie spadá používanie technológií, vybavenia a inžinierskych riešení na minimalizáciu rizík a nebezpečenstiev v pracovnom prostredí. To môže zahŕňať inštaláciu bezpečnostných systémov, technických zariadení na manipuláciu s materiálmi alebo zlepšenie ergonómie pracovných stanovíšť.

Zdravotnícke opatrenia

Ide o opatrenia zamerané na prevenciu chorôb a zranení súvisiacich s pracovným prostredím. To môže zahŕňať zabezpečenie pravidelných zdravotných kontrol v zdravotníckych zariadeniach a klinikách, dostupnosť liečebnej starostlivosti a informovanie zamestnancov o možných zdravotných rizikách.

Ekonomické opatrenia

Zahŕňajú alokáciu finančných prostriedkov na zlepšenie bezpečnosti a zdravia pri práci, ako sú investície do bezpečnostného vybavenia, školení zamestnancov a výskumu a vývoja nových technológií.

Osvetovo-vzdelávacie opatrenia

Aby sa zamestnanci dozvedeli všetky potrebné a užitočné informácie o bezpečnostných a zdravotných rizikách v ich pracovnom prostredí a o spôsoboch ich minimalizácie, je potrebné organizovať pravidelné školenia a zabezpečiť iné formy osvety.

Sociálne opatrenia

Tieto opatrenia sa zameriavajú na podporu a zlepšenie pracovných podmienok zo sociálneho hľadiska, ako sú napríklad podpora pracovnej rovnováhy, psychologická podpora zamestnancov alebo zabezpečenie sociálnej istoty.

Prečo je BOZP dôležité?

Nie je žiadnym tajomstvom, že všetky priemyselné odvetvia majú určité bezpečnostné riziká. Dobrá politika bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci by mala byť založená na dôkladnej identifikácii týchto rizík. Rovnako dôležité sú aj školenia, ochranné opatrenia a ďalšie zdroje potrebné na bezpečnú prácu.

Hoci k nehodám môže dôjsť kedykoľvek, ak si zamestnávateľ plní svoju povinnosť ohľadne BOZP, dokáže znížiť riziko nehôd, a tak zabezpečiť bezpečné pracovné prostredie.

Dodržiavanie predpisov BOZP vo firme má niekoľko kľúčových výhod:

  • Identifikácia a zmiernenie nebezpečenstva znižuje riziko nehôd a zranení.
  • Tým, že v práci pre chorobu a úraz chýba menej zamestnancov, zvyšuje sa efektivita a produktivita práce. 
  • Bezpečnejšie pracovné prostredie je menej stresujúce, a to sa môže odzrkadliť na zvýšenej morálke na pracovisku a lepších vzťahoch medzi zamestnancami.
  • Nižšie náklady spojené s nehodami alebo zraneniami (náklady na zdravotnú starostlivosť a rehabilitáciu, straty v produktivite, ušlý zisk a pod.) vytvárajú finančnú rezervu, ktorá môže byť investovaná napríklad do nových technológií a ďalších oblastí.
  • Dodržiavanie BOZP znižuje počet nehôd a úrazov, čo zas vedie k nižšiemu poistnému a nižším nákladom na odškodnenie zamestnancov.

Pracovné situácie a činnosti, ktoré môžu predstavovať riziko

Riziká, ktoré skúmajú a regulujú odborníci na BOZP, sa líšia v závislosti od povolania. Napríklad práca vo výškach alebo s ťažkými strojmi môže byť znepokojivá pre stavebných robotníkov, zatiaľ čo stres a narušené duševné zdravie môžu byť kritické v kancelárskom prostredí.

Fyzikálne faktory

  • Choroba z prehriatia – práca v extrémnych horúčavách alebo vlhku.
  • Žiarenie – ionizujúce aj neionizujúce žiarenie (mikrovlny a rádiové vlny; röntgenové prístroje; zariadenia na počítačovú tomografiu CT a pod).
  • Slnečné žiarenie – škodlivé ultrafialové lúče.
  • Telesné tekutiny – krv, zvracanie, moč, hnačka a pod.
  • Patogény – mikroorganizmy, ako sú baktérie, vírusy a huby, ale aj pleseň.
  • Rastliny – nebezpečné rastliny, ako sú jedovatý brečtan, žihľava a pod.
  • Bodavý hmyz – komáre, včely, pavúky a kliešte. Kliešte a komáre môžu šíriť chronické ochorenia, ako je lymská borelióza a vírus zika.
  • Zvieratá – hlodavce a netopiere, hady, aj domáce zvieratá.
  • Zvieracie výkaly – môžu šíriť vírusy, baktérie a parazity.
  • Kvapaliny – farby a rozpúšťadlá, čistiace prostriedky, pesticídy a pod.
  • Plyny a výpary – oxid uhličitý, oxid uhoľnatý a výpary, ktoré vznikajú pri činnostiach, ako je zváranie alebo používanie farieb a rozpúšťadiel.
  • Horľavé látky – benzín, skvapalnený ropný plyn, farby, laky a pod.
  • Nebezpečenstvo prachu – napr. pri rezaní a brúsení.
  • Zlé držanie tela – nesprávne držanie tela pri používaní elektronických zariadení; nesprávne nastavené pracovné stanice a pod.
  • Opakovaný stres – opakované stresové zranenia, ako sú namáhanie očí a syndróm karpálneho tunela.
  • Ťažké stroje a výrobné zariadenia – stroje, ktoré nie sú vybavené bezpečnostnými prvkami; ale aj nezaškolení alebo roztržití zamestnanci pracujúci na výrobných zariadeniach a pod.
  • Elektrické riziká – poškodené elektrické káble a pod.
  • Pády – najmä v oblasti stavebníctva.
  • Pracovný stres, únava, obťažovanie, násilie a akákoľvek forma šikany – môžu viesť k problémom s morálkou, zníženej produktivite a kvalite práce a zvýšenému riziku zranenia.

Biologické faktory

Chemické faktory

Ergonomické faktory

Bezpečnostné faktory

Psychologické a sociálne faktory 

Pracovné oblečenie a osobné ochranné prostriedky

V súvislosti s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci sa často skloňujú výrazy ako pracovný odev, pracovná obuv, bezpečnostná obuv, ochranné prostriedky a pod. Všetky tieto prvky spadajú do jednej skupiny. Všeobecne sa označujú ako osobné ochranné prostriedky (OOP).

Čo sú osobné ochranné pomôcky OOP?

Osobné ochranné prostriedky (OOP) slúžia na ochranu zdravia zamestnancov pred možným nebezpečenstvom na pracovisku a na udržanie výkonnosti. Ide o akýkoľvek odev, zariadenie alebo prístroj, ktorý si zamestnanec oblečie, nasadí alebo používa pri výkone svojej práce a ktoré ho má ochrániť pred hroziacimi nebezpečenstvami.

V závislosti od pracovného prostredia môžu jednotlivé prvky osobných ochranných prostriedkov chrániť všetky časti tela zamestnanca – od ochrany hlavy a tváre cez ochranné pracovné oblečenie a rukavice až po ochranu nôh.

Čo znamená “osobné” ochranné prostriedky?

Poskytovanie osobných ochranných prostriedkov je dôležité najmä z hygienických, ale aj ergonomických dôvodov. Zamestnanci môžu mať individuálne potreby alebo fyzické obmedzenia, ktoré vyžadujú prispôsobenie OOP. Napríklad, veľkosť a typ obuvi alebo oblečenia by mali byť prispôsobené každému zamestnancovi, aby sa zabezpečila pohodlnosť a efektivita pri práci.

Niektoré OOP, ako napríklad záchranné vesty alebo vesty s vysokou viditeľnosťou, môžu byť zdieľané medzi viacerými zamestnancami. Avšak je nevyhnutné, aby sa tieto položky po použití dôkladne vyčistili a vydezinfikovali podľa pokynov výrobcu a podľa pravidiel noriem.

V prípade OOP, ako sú napríklad protichemické kombinézy, sa jedná o jednorazové položky, ktoré sa používajú iba raz a potom sa zlikvidujú. To zabezpečuje maximálnu ochranu pred škodlivými látkami a minimalizuje riziko kontaminácie pri opakovanom použití.

Vyhlásenie o zhode a označenie CE

Pre každý nový osobný ochranný prostriedok vydáva výrobca v EÚ vyhlásenie o zhode a súčasne na výrobok umiestňuje označenie CE. Toto označenie je grafickým vyjadrením vyhlásenia o zhode EÚ a znamená, že výrobok spĺňa základné požiadavky nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/425.

Pracovné ochranné odevy sú odevy spĺňajúce požiadavku normy EN ISO 13688. Táto norma je používaná v kombinácii s niektorou ďalšou normou obsahujúcou požiadavky na špecifické vyhotovenie výrobku poskytujúceho ochranu: napr. pri zváraní, proti chladu, proti teplu a ohňu, proti statickej elektrine atď.

Ďalšou skupinou sú výstražné pracovné odevy s reflexnými prvkami, ktoré sa používajú najmä na stavbách a pri prácach na ceste. Všetky tieto odevy majú špeciálne označenie podľa týchto požiadaviek.

Čo patrí do skupiny osobných ochranných pomôcok (OOP)?

Minimálne požiadavky na OOP sú upravené v Nariadení vlády č. 395/2006 Z.z. Podľa tohto nariadenia sa medzi OOP radia:

  • Ochranné pracovné odevy
  • Pracovná a bezpečnostná obuv
  • Pracovné rukavice
  • Ochranné pracovné prilby, slúchadlá a iné chrániče sluchu
  • Prostriedky na ochranu dýchania (filtre a respirátory)
  • Ochranné okuliare, štíty a kukly
  • Prostriedky na prevenciu proti pádu a prácu vo výškach

Nárok zamestnanca na pracovné odevy a pomôcky

Pracovné odevy a pomôcky sa delia do 3 kategórií, ktoré zároveň definujú nárok zamestnanca na OOP:

1.   Povinný ochranný pracovný odev a obuv

Je určený na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnanca pri práci, najmä v prípadoch, keď nebezpečenstvo nemožno vylúčiť alebo obmedziť technickými prostriedkami, prostriedkami kolektívnej ochrany alebo inými formami, teda v profesiách, kde je zamestnanec bezprostredne vystavený rizikovým faktorom.

Zamestnávateľ má povinnosť poskytnúť tieto OOP automaticky, bez toho aby o ne zamestnanec musel požiadať. Príloha č. 3 v Nariadení vlády č. 395/2006 Z.z. uvádza zoznam prác, pri ktorých je zamestnávateľ povinný poskytnúť a prideľovať osobné ochranné pracovné prostriedky automaticky.

2.   Bežný pracovný odev a obuv, ktoré podliehajú mimoriadnemu opotrebovaniu alebo znečisteniu

Takéto OOP nie sú primárne určené na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnanca. Avšak, v prípade, že daný odev a obuv sú vystavené mimoriadnemu opotrebovaniu alebo znečisteniu, zamestnanec má nárok na ich výmenu alebo nahradenie.

Mimoriadne opotrebenie alebo znečistenie sa považuje za stav, keď sa pracovný odev a obuv stanú nepoužiteľnými alebo nevhodnými na prácu v priebehu kratšieho obdobia ako šesť mesiacov. To môže zahŕňať poškodenie materiálu, stratu ochrannej funkcie, nadmerné znečistenie alebo iné faktory, ktoré zhoršujú účinnosť odevu a obuvi pri pracovných činnostiach.

Zamestnávateľ by mal mať systém na monitorovanie opotrebovania a znečistenia bežného pracovného odevu a obuvi a poskytnúť zamestnancom primeranú výmenu alebo nahradenie v prípade, že sa odev a obuv dostanú do stavu, ktorý bráni ich účinnému použitiu.

3.   Bežný pracovný odev a obuv, ktoré nepodliehajú mimoriadnemu opotrebovaniu alebo znečisteniu

Zahŕňajú rôzne typy oblečenia používané v manažérskej alebo administratívnej práci, ako sú obleky, kravaty, blúzky, sukne atď. Tieto pracovné odevy nie sú pri bežnej práci mimoriadne opotrebovávané, a preto zamestnávateľ nie je povinný ich zamestnancom poskytovať.

Rovnako aj bežný pracovný odev (napr. uniformy pre lekárov, zdravotné sestry), odev používaný pri cestnej doprave (napr. vodiči a reflexné vesty) alebo športové oblečenie nie sú považované za osobné ochranné prostriedky.

Zamestnanci, ktorí pracujú v takýchto odvetviach alebo prostrediach, môžu byť povinní mať určité štandardy obliekania, ale to neznamená, že ide o osobné ochranné pracovné prostriedky.

Ako často má zamestnanec nárok na osobné ochranné pomôcky (OOP)?

Podľa Nariadenia vlády má zamestnanec nárok na osobné ochranné prostriedky vždy, keď povaha jeho práce vyžaduje ich používanie. To znamená, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť OOP zamestnancovi v prípade, že práca, ktorú vykonáva, predstavuje nebezpečenstvo pre jeho zdravie a bezpečnosť.

Okrem toho musí zamestnávateľ určiť presné podmienky používania OOP, vrátane doby ich používania a definovať nároky na výmenu za nové. To znamená, že zamestnávateľ musí zhodnotiť, ako dlho je daný pracovný odev alebo OOP vhodný na použitie z hľadiska opotrebenia alebo poškodenia.

Taktiež je dôležité, aby sa pracovný odev menil v závislosti od ročných období, aby poskytoval primeranú ochranu voči rôznym poveternostným podmienkam. V lete by mal byť materiál tenký, ľahký a priedušný. V zime musia odev a obuv zamestnancov ochrániť pred zimou a snehom.

Požiadavky na osobné ochranné pomôcky OOP

Posúdenie rizík na pracovisku

Pri rozhodovaní o tom, aké pracovné oblečenie zamestnanci potrebujú na bezpečné vykonávanie pracovných úloh, by zamestnávateľ mal v prvom rade zvážiť:

  • Aké riziká vyplývajú z danej pracovnej úlohy?
  • Akú sú pracovné podmienky a prostredie?
  • Ako často treba ochranné oblečenie obmieňať?

Materiál pracovného oblečenia

Pracovné odevy môžu byť vyrobené z rôznych špeciálnych materiálov a obsahovať funkčné prvky na zvýšenie bezpečnosti a komfortu používateľa. Používajú sa:

  • Nehorľavé materiály: Sú navrhnuté tak, aby minimalizovali riziko požiaru a pomáhali chrániť nositeľa v prípade kontaktu s plameňmi alebo pri výbuchoch.
  • Antistatické materiály: Slúžia na minimalizovanie výbojov statickej elektriny, ktoré môžu vzniknúť pri práci s niektorými materiálmi alebo v určitých prostrediach, čo môže byť dôležité pre ochranu pred výbuchmi alebo poškodením elektronických zariadení.
  • Materiály odolné proti prerezaniu: Tieto materiály sú navrhnuté tak, aby chránili používateľa pred možným poranením pri manipulácii s ostrými predmetmi alebo strojmi.
  • Chemicky nepriepustné materiály: Sú dôležité pre pracovníkov, ktorí pracujú s nebezpečnými chemikáliami, aby minimalizovali kontakt s nimi a chránili ich pokožku.
  • Materiály s vysokou viditeľnosťou: Majú zvýšenú viditeľnosť, čo je dôležité pre pracovníkov pracujúcich v nízkych svetelných podmienkach alebo v blízkosti pohybu vozidiel.
  • Jednorazové materiály: Používajú sa v situáciách, kde je potrebná jednorazová ochrana alebo hygienický štandard, napríklad v zdravotníctve alebo v potravinárskom priemysle.      

Funkčné doplnky na pracovných odevoch, ako je trojité prešitie, pevné materiály na exponovaných miestach (kolená, lakte, rozkrok a pod.) a pružné švy, pridávajú na pevnosti a odolnosti oblečenia, čo zvyšuje ochranu a trvanlivosť odevu v náročných pracovných podmienkach.

Odolnosť pracovného oblečenia

Odolnosť pracovného oblečenia závisí aj od gramáže materiálu. Gramáž materiálu pracovného oblečenia sa udáva v gramoch na meter štvorcový (g/m²), a čím vyššia je gramáž, tým väčšia je odolnosť materiálu.

V súvislosťou odolnosti materiálu pracovného oblečenia 4 kategórie:

  • Základná odolnosť - 160 až 180 g/m²: Napríklad pracovné tričká s dlhým/krátkym rukávom. Tento typ oblečenia je vhodný pre menej náročné pracovné podmienky.
  • Kvalitná odolnosť - 200 až 240 g/m²: Napríklad pracovné tričká a pracovné mikiny. Tento typ oblečenia je odolnejší voči opotrebeniu a môže byť vhodný pre prácu v náročnejších prostrediach.
  • Špičková odolnosť - 240 až 290 g/m²: Napríklad pracovné nohavice, pracovné blúzy a vesty. Tento typ oblečenia je zvyčajne určený pre prácu v náročných podmienkach a vyžaduje vyššiu odolnosť materiálu.
  • Extrémna odolnosť - 300+ g/m²: Napríklad pracovné bundy a pracovné flísové mikiny. Tento typ oblečenia je určený pre extrémne podmienky a vyžaduje maximálnu odolnosť materiálu voči opotrebeniu a vnútorným aj vonkajším vplyvom.

Pracovné oblečenie a osobné ochranné prostriedky je potrebné vyberať tak, aby spĺňali legislatívou dané normy. Normy, rizikové kategórie aj význam nosenia OOP predstavíme detailnejšie nižšie v článku.

Koho sa BOZP týka?

BOZP tvorí súbor práv a povinností, ktoré sa v praxi vzťahujú na rôzne subjekty v pracovnoprávnych vzťahoch. Do politiky BOZP sú zahrnutí:

  • Zamestnávatelia: Zamestnávateľ má povinnosť zabezpečiť bezpečné a zdravé pracovné prostredie pre svojich zamestnancov.
  • Zamestnanci: Zamestnanci majú právo na bezpečné pracovné prostredie a majú povinnosť dodržiavať bezpečnostné a ochranné postupy stanovené zamestnávateľom.
  • Odbory a zástupcovia zamestnancov: Odbory a zástupcovia zamestnancov môžu pôsobiť ako hlas zamestnancov v otázkach týkajúcich sa BOZP a môžu spolupracovať so zamestnávateľom na zlepšení pracovných podmienok.
  • Orgány dohľadu a kontrolné orgány: Orgány dohľadu majú za úlohu monitorovať dodržiavanie právnych predpisov týkajúcich sa BOZP a môžu vykonávať inšpekcie na pracoviskách na zabezpečenie dodržiavania bezpečnostných a zdravotných noriem.

Aké povinnosti má zamestnávateľ a zamestnanec v súvislosti s BOZP?

Povinnosti zamestnávateľa aj zamestnanca sú formulované v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Zhrnuli sme ich do niekoľkých prehľadných kategórií pre lepšiu orientáciu.

Povinnosti zamestnávateľa v rámci BOZP

Identifikácia rizík a hodnotenie bezpečnosti

Zamestnávateľ je povinný identifikovať všetky potenciálne nebezpečenstvá a riziká spojené s činnosťami vykonávanými zamestnancami na pracovisku. To sa týka hrozieb pracovného prostredia, ako aj rizík spojených s pracovnými postupmi alebo výstrojom. Je povinný tiež posúdiť závažnosť potenciálnych následkov pre zamestnancov.

Na základe zistení je povinný vytvoriť písomný dokument, ktorý obsahuje informácie o identifikovaných nebezpečenstvách, posúdení rizika a opatreniach na zmiernenie alebo elimináciu týchto rizík. S tým súvisí plánovanie a úprava pracovísk, pracovných prostriedkov a materiálov, pracovných a výrobných postupov, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce v zmysle poskytnúť zamestnancom podmienky pre bezpečnú prácu.

Implementácia bezpečnostných opatrení

Zamestnávateľ má povinnosť vykonávať opatrenia v súlade s právnymi predpismi a ostatnými pravidlami s cieľom zaistiť bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Mal by zohľadňovať meniace sa okolnosti a dosiahnuté vedecké a technické poznatky, ktoré pomôžu zlepšiť pracovné podmienky a prispôsobiť ich potrebám zamestnancov.

Zamestnávateľ má povinnosť zabezpečiť, aby chemické, fyzikálne, biologické, psychické a sociálne faktory neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov. Je zodpovedný za odstraňovanie nebezpečenstiev a hrozieb na pracovisku.

Musí zaistiť, aby stavby a priestory, v ktorých zamestnanci pracujú, spĺňali predpisy týkajúce sa BOZP. To zahŕňa dodržiavanie technických noriem a ďalších predpisov. Navyše je povinný označiť miesta a pracoviská, kde môže dôjsť k ohrozeniu zdravia zamestnanca. Súvisí to s informovanosťou zamestnancov o možných rizikách.

Zamestnávateľ tiež zabezpečuje vykonávanie zdravotného dohľadu vrátane lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci. Tieto prehliadky by sa mali vykonávať v pravidelných intervaloch a mali by sa prispôsobovať charakteru práce a pracovným podmienkam na pracovisku.

Poskytnutie pracovného oblečenia a ochranných prostriedkov

Zamestnávateľ má zákonnú povinnosť určovať a zabezpečovať ochranné opatrenia, ktoré sa musia vykonať, a ak je to potrebné, určovať a zabezpečovať ochranné prostriedky, ktoré sa musia používať.

Na základe posúdenia rizika a hodnotenia nebezpečenstiev zamestnávateľ vypracuje zoznam osobných ochranných prostriedkov (OOP), ktoré sú potrebné na ochranu zdravia a bezpečnosti zamestnancov. Tento zoznam by mal obsahovať presný popis každého prostriedku a jeho účel.

Ďalej je povinný zabezpečiť, aby tieto osobné ochranné prostriedky boli k dispozícii pre zamestnancov, ktorí ich potrebujú na základe svojich pracovných povinností a vystavenia rizikám. Tieto prostriedky by mali byť poskytované bezplatne, ak si to vyžaduje ochrana života alebo zdravia. Zároveň je povinný viesť evidenciu o ich poskytnutí.

Musí zabezpečiť stopercentný stav OOP. Tiež je dôležité, aby zamestnanci boli riadne školení o ich správnom používaní a starostlivosti o ne.

Zamestnávateľ má tiež povinnosť zabezpečiť prístup zamestnancov k pitnej vode v dostatočnom množstve, ak to vyžaduje ich práca alebo pracovné prostredie. Okrem toho by mali byť poskytnuté aj prostriedky na umývanie, čistenie a dezinfekciu na udržanie telesnej hygieny zamestnancov.

Vytváranie BOZP postupov

Zamestnávateľ musí písomne zdokumentovať pracovné postupy, ktoré budú zabezpečovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Vypracuje tiež koncepciu politiky BOZP, ktorá by mala obsahovať zámery, ktoré sa v tomto smere majú dosiahnuť.

Je povinný vydať vnútorné predpisy a pravidlá týkajúce sa BOZP a zabezpečiť ich dodržiavanie na jeho pracoviskách. Prináleží mu tiež povinnosť vypracovať a pravidelne aktualizovať zoznam prác a pracovísk, ktoré sú zakázané pre tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode, dojčiace ženy a mladistvých zamestnancov. Tieto obmedzenia by mali byť založené na rizikách spojených s konkrétnymi pracovnými činnosťami a prostredím.

Zabezpečenie pravidelných školení

Jednou z najdôležitejších povinností zamestnávateľa na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) je vykonávanie pravidelných školení zamestnancov. Táto povinnosť je upravená v § 7 zákona NR SR č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Zamestnávateľ je povinný pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi. Zároveň je povinný overovať ich znalosť zo strany zamestnancov.

Zamestnanci musia byť oboznámení aj s existujúcim a predvídateľným nebezpečenstvom a hrozbami, s ich dopadom na zdravie, musia tiež vedieť, ako sa pred nimi chrániť. Zamestnávateľ zároveň musí svojich zamestnancov informovať o zákaze vstupovať do potencionálne nebezpečného priestoru a zákaze vykonávať činnosti, ktoré by mohli bezprostredne ohroziť život alebo zdravie zamestnanca.

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby zamestnanci iného zamestnávateľa alebo iné osoby, ktoré budú vykonávať práce na jeho pracoviskách, dostali potrebné informácie a pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci platné pre jeho pracovné priestory.

Monitorovanie a revízie

Zamestnávateľ je povinný nahrádzať namáhavé a jednotvárne práce vhodnými pracovnými prostriedkami, postupmi a zdokonaľovaním organizácie práce. Tieto opatrenia majú zabezpečiť, že zamestnanci nebudú vystavení zbytočnej fyzickej a psychologickej záťaži.

Mal by vypracovať a implementovať výrobné postupy, ktoré minimalizujú riziká pre zdravie a bezpečnosť zamestnancov. Tieto postupy by mali zahŕňať bezpečnostné opatrenia a postupy prevencie úrazov.

Vyžaduje sa tiež vedenie a uchovávanie predpísanej dokumentácie, záznamov a evidencie súvisiacej s BOZP po dobu minimálne piatich rokov od dátumu ich vykonania. Táto dokumentácia by mala obsahovať informácie o bezpečnostných opatreniach, školeniach zamestnancov, nehodách pri práci a ďalších relevantných udalostiach.

Ďalšie povinnosti zamestnávateľa zahŕňajú pravidelnú kontrolu stavu BOZP, vrátane stavu technických zariadení. To môže zahŕňať meranie a hodnotenie faktorov pracovného prostredia, odborné prehliadky a odborné skúšky technických zariadení v intervaloch určených osobitnými predpismi.

Je povinný zabezpečiť, aby zamestnanci riadne používali osobné ochranné prostriedky, ochranné zariadenia a iné ochranné opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie ich bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Riešenie pracovných úrazov

Zamestnávateľ má povinnosť písomne určiť postup pre prípad záchranných prác, evakuácie a vzniku ohrozenia zdravia vrátane poskytnutia prvej pomoci. Pracoviská musia byť vybavené potrebnými prostriedkami vrátane prostriedkov na poskytnutie prvej pomoci. To sa týka všetkých pracovísk zamestnávateľa, či už ide o prácu vo výrobnej hale, v sklade, o prácu v dielni, v kancelárskych priestoroch alebo v exteriéri.

Je povinný určiť a odborne spôsobilými osobami vzdelať a pravidelne vzdelávať dostatočný počet zamestnancov na vykonávanie záchranných prác, evakuácie a na poskytovanie prvej pomoci, ako aj na hasenie požiaru. Je nevyhnutné zabezpečiť potrebné kontakty na príslušné zdravotnícke pracoviská, záchranné služby a hasičské jednotky. 

Zamestnávateľ je povinný po oznámení úrazu, nebezpečnej udalosti a iného závažného stavu bezodkladne vykonať potrebné opatrenia, aby nedošlo k ďalšiemu ohrozeniu života a zdravia. Je povinný registrovať pracovný úraz, ktorým bola spôsobená pracovná neschopnosť zamestnanca trvajúca viac ako tri dni alebo smrť zamestnanca, ku ktorej došlo následkom pracovného úrazu.

Po prijatí oznámenia musí zamestnávateľ bezodkladne oznámiť vznik registrovaného pracovného úrazu zástupcom zamestnancov vrátane príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť, príslušnému útvaru Policajného zboru, ak zistené skutočnosti nasvedčujú, že v súvislosti s pracovným úrazom bol spáchaný trestný čin, a príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru, ak ide o závažný pracovný úraz. Vznik závažnej priemyselnej havárie musí oznámiť príslušnému inšpektorátu práce alebo príslušnému orgánu dozoru.

Povinnosti zamestnanca v rámci BOZP

Dodržiavanie bezpečnostných predpisov

Zamestnanec je povinný dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy týkajúce sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ako aj pokyny, zásady a určené pracovné postupy, ktoré mu boli riadne a preukázateľne oznámené.

Tieto opatrenia sú zavedené na zabezpečenie bezpečného a zdravého pracovného prostredia a zároveň aj na prevenciu pracovných úrazov a ochorení súvisiacich s prácou. Je dôležité, aby zamestnanec aktívne dodržiaval tieto pravidlá a postupy.

Používanie ochranných prostriedkov

Zamestnanec je povinný náležite používať bezpečnostné a ochranné zariadenia, ako aj osobné ochranné prostriedky, ktoré mu boli pridelené, a to v súlade s pokynmi a postupmi.

Taktiež by mal dodržiavať zákazy vstupu do určitých priestorov alebo vykonávania činností, ktoré by mohli priamo ohroziť jeho život alebo zdravie, ako to ustanovujú osobitné predpisy. Dodržiavanie týchto pravidiel je kľúčové pre zachovanie bezpečnosti a zdravia zamestnanca pri práci.

Absolvovanie školení BOZP

Zamestnanec je povinný zúčastňovať sa na školeniach a vzdelávacích programoch, ktoré zamestnávateľ poskytuje v záujme bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Tieto programy zvyčajne zahŕňajú informácie o bezpečnostných postupoch, používaní ochranných pomôcok, identifikácii rizík a podobne.

Zamestnávateľ môže požadovať overenie znalostí zamestnanca týkajúcich sa BOZP, čo môže zahŕňať skúšky alebo iné formy hodnotenia.

Zamestnanec je tiež povinný podrobiť sa lekárskym preventívnym prehliadkam vo vzťahu k práci. Tieto prehliadky sa zvyčajne vykonávajú na zistenie stavu zdravia zamestnanca a jeho schopnosti vykonávať prácu bez rizika pre vlastné zdravie a bezpečnosť, a sú súčasťou preventívnych opatrení v oblasti ochrany zdravia pri práci.

Nahlásenie pracovných úrazov

Zamestnanec je povinný bezodkladne oznámiť zamestnávateľovi vznik:

  • pracovného úrazu alebo služobného úrazu, ktorý utrpel, ak mu to dovoľuje jeho zdravotný stav,
  • iného úrazu ako pracovného úrazu alebo smrti, ku ktorej nedošlo následkom pracovného úrazu, ak vznikli na pracovisku alebo v priestoroch zamestnávateľa,
  • nebezpečnej udalosti,
  • závažnej priemyselnej havárie.

Znalosť značiek BOZP

Bezpečnostné a zdravotné označenie pri práci sa vždy vzťahuje na konkrétny predmet, činnosť alebo situáciu. Poskytuje zamestnávateľom a zamestnancom pokyny alebo konkrétne informácie potrebné na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci podľa potreby, a to prostredníctvom trvalého alebo dočasného značenia, ktoré zahŕňa:

  • výstražné značky BOZP,
  • farby,
  • svetelného označenia alebo akustického signálu,
  • slovnej komunikácie alebo ručných signálov.

 

Zamestnávateľ je povinný zaistiť bezpečnostné a zdravotné označenie pri práci na pracovisku a vydať pokyny, ktoré vysvetľujú význam takéhoto označenia. Zamestnanec je povinný oboznámiť sa s takýmto označením, dodržiavať ho a konať tak, aby neohrozil svoje zdravie a život, ako aj zdravie a život ostatných.

BOZP a pracovné oblečenie

Používanie správneho pracovného oblečenia je kľúčové pre podporu bezpečnosti a ochrany zdravia na pracovisku. Správny pracovný odev môže chrániť zamestnancov pred rôznymi nebezpečenstvami a úrazmi. Zvyčajne sa o ňom rozhoduje po hodnotení rizika.

Bežné osobné ochranné prostriedky OOP môžu zahŕňať ochrannú obuv, ochranné okuliare a štíty, prilby a ochranné rukavice. Význam má aj správna pracovná obuv, ktorá môže napríklad minimalizovať riziko poranenia pri páde ťažkých predmetov na nohu.

Kedy vzniká zamestnávateľovi povinnosť zaobstarať pracovné odevy?

Zamestnávatelia majú povinnosť zaistiť svojim zamestnancom bezpečnosť práce. Súčasťou bezpečnostných a hygienických pravidiel sú v mnohých firmách aj pracovné odevy. Problematiku takzvaných osobných ochranných prostriedkov upravuje nariadenie vlády č. 395/2006 Z. z.

V prípade, že pracovný odev spadá do ochranných pracovných prostriedkov, má zamestnávateľ povinnosť odev uhradiť a pokiaľ odev stratí svoje ochranné vlastnosti, musí zabezpečiť jeho výmenu. Zamestnávateľ je tiež povinný zaistiť miesto na ukladanie pracovného odevu.

Dôležitosť a význam správneho pracovného oblečenia

Ochrana pred fyzikálnymi rizikami

Fyzikálne riziká predstavujú jednu z mnohých oblastí, ktoré BOZP zohľadňuje. Môžu zahŕňať napríklad:

  • Hluk: Vysoká úroveň hluku na pracovisku môže poškodzovať sluch zamestnancov. Vtedy majú význam opatrenia ako slúchadlové chrániče na uši, zátkové chrániče sluchu alebo iné metódy eliminácie alebo zníženia hluku.
  • Vibrácie: Pracovné nástroje alebo stroje môžu vyžarovať vibrácie, ktoré môžu spôsobiť poškodenie kĺbov alebo iné zdravotné problémy. BOZP sa zaoberá obmedzením expozície pracovníkov na takéto vibrácie.
  • Teplota: Príliš vysoké alebo príliš nízke teploty môžu negatívne ovplyvniť zdravie a pohodu zamestnancov. BOZP posudzuje opatrenia na reguláciu teploty v pracovných prostrediach. OOP v tomto prípade zahŕňajú ochrannú prilbu, ochranné rukavice, ochranný pracovný odev a pod.
  • Žiarenie: Pracoviská, kde je prítomný akýkoľvek druh žiarenia, vyžadujú opatrenia na ochranu zdravia zamestnancov. Dosiahnuť sa to dá napríklad ochrannými okuliarmi a štítom, rukavicami a špeciálnym ochranným odevom.
  • Práca vo výškach: Ľudia pracujúci vo výškach čelia riziku pádu a iným nebezpečným situáciám. Môže to byť práca na vysokozdvižnom vozíku, na lešení alebo plošinách, rekonštrukcia strechy a pod. Osobné ochranné prostriedky na ochranu pred pádom sú najmä zaťahovacie zachytávače pádu, celotelové popruhy, sedacie popruhy, polohovacie pásy a laná na udržiavanie pracovnej pozície, tlmiče pádovej energie, pohyblivé zachytávače pádu vrátane kotviacej šnúry, zariadenia na nastavenie lana, kotviace zariadenia, svorky, laná a záchranné pásy.

Ochrana pred chemickými rizikami

Pri práci s nebezpečnými látkami je dôležité používať vhodné ochranné pomôcky BOZP. Tieto pomôcky pomáhajú minimalizovať expozíciu chemickým látkam a chránia pracovníkov pred možnými rizikami. Niektoré z najčastejšie používaných ochranných pomôcok zahŕňajú:

  • Ochranné okuliare a tvárové štíty: Chránia oči a tvár pred striekajúcimi chemikáliami, rozprašovačmi alebo inými kvapalnými látkami.
  • Ochranné rukavice: Existuje mnoho rôznych typov rukavíc, ktoré sú navrhnuté na ochranu proti rôznym chemikáliám. Vybraný typ rukavíc by mal zodpovedať konkrétnemu typu chemikálie, s ktorou sa pracuje.
  • Ochranný odev: Ochranné plášte, kabáty, overaly a ďalšie odevy sú navrhnuté tak, aby chránili kožu pred kontaktom s chemikáliami. Tieto odevy môžu byť vyrobené z rôznych materiálov, vrátane gumy, PVC alebo špeciálnych tkanín.
  • Respirátory: Respirátory sú nevyhnutné na ochranu dýchacích ciest pred inhaláciou škodlivých pár alebo aerosólov. Existuje mnoho typov respirátorov, ktoré sa líšia podľa typu filtrácie a úrovne ochrany.
  • Ochranná obuv: Chráni nohy pred kontamináciou alebo chemickými vplyvmi. Môže to byť napríklad obuv s odolnou podrážkou alebo špeciálne topánky vyrobené z materiálov odolných voči chemikáliám.
  • Ochranné návleky a návleky na topánky: Ak je to vhodné, môžu byť použité na ochranu konkrétnych častí tela pred kontamináciou alebo chemikáliami.

Ochrana pred biologickými rizikami

Ochranné pomôcky pri biologických rizikách zahŕňajú rôzne prostriedky a opatrenia na minimalizáciu expozície zamestnancov voči rôznym kontaminovaným látkam a toxínom, biologickým látkam, alergénom, patogénom, ako sú vírusy, baktérie, parazity a ďalšie mikroorganizmy. Tu je niekoľko bežných ochranných pomôcok: 

  • Ochranný odev a rukavice: Ochranný odev a rukavice môžu chrániť pokožku pred kontamináciou biologickými látkami. Materiál by mal byť odolný voči prenikaniu kvapalín a mikroorganizmov.
  • Respirátory: Respirátory sú dôležité pri práci s biologickými látkami, ktoré sa môžu šíriť vzduchom. Respirátory by mali byť navrhnuté tak, aby blokovali vstup mikroorganizmov do dýchacieho systému.
  • Ochranné okuliare alebo štíty: Ochranné okuliare alebo štíty sú dôležité pre ochranu očí pred striekajúcimi kvapalinami alebo aerosólmi obsahujúcimi biologické látky.
  • Ochranná obuv: Ochranná obuv by mala byť používaná na miestach, kde je možnosť kontaminácie biologickými látkami.
  • Sterilizačné a dezinfekčné prostriedky: Sterilizačné a dezinfekčné prostriedky sú dôležité na čistenie a dezinfekciu pracovných plôch, nástrojov a zariadení používaných pri manipulácii s biologickými látkami.
  • Ochranné prípravky na kožu: Ochranné krémy alebo masti môžu pomôcť chrániť pokožku pred dráždivými látkami obsiahnutými v biologických materiáloch.
  • Iné ochranné pomôcky: V závislosti od konkrétnych rizík môžu byť potrebné aj ďalšie ochranné pomôcky, ako sú napríklad zabezpečenie dostatočnej ventilácie, použitie biologických skríň alebo sklenených krytiek na obmedzenie expozície a pod.

Ochrana pred mechanickými rizikami

V priemyselných odvetviach, kde sú zamestnanci vystavení riziku rezných rán, škrabancov, odrenín alebo bodnutia ostrými predmetmi, je dôležité, aby mali na sebe vhodný pracovný odev. Ochranné rukavice, špeciálne oblečenie alebo obuv môžu minimalizovať riziko zranenia pri manipulácii s ostrými nástrojmi alebo materiálmi. Ako?

  • Rukavice: Existujú rôzne typy rukavíc vyrobených z rôznych materiálov, ako sú latex, nitril, kevlar, koža alebo PVC, ktoré sa používajú na ochranu rúk pred mechanickými rizikami.
  • Ochranné okuliare a štíty: Ochranné okuliare a štíty predstavujú ochranu očí a tváre pred rôznymi časticami, iskrami a inými nebezpečnými predmetmi, ktoré by mohli poškodiť zrak.
  • Ochranné prilby: Ochranné prilby sú nevyhnutné v priemyselných prostrediach alebo na stavbách na ochranu hlavy pred pádom predmetov, údermi a pod.
  • Ochranná obuv: Chráni nohy pred pádom predmetov, stlačeniu alebo inými rizikami, ktoré by mohli spôsobiť zranenie.
  • Ochranný odev a bundy: Takýto odev je často vyrobený z odolných materiálov, ako sú kevlar, nylon alebo iné pevné textílie, ktoré dokážu odolať rezu, pretrhnutiu a inému mechanickému poškodeniu. Niektoré varianty môžu mať aj vložky na kritických miestach, ako sú lakte a kolená, na dodatočnú ochranu.
  • Nárazuvzdorná ochrana: Takýto ochranný odev je vyrobený z odolných materiálov, ktoré môžu absorbovať nárazy a zmierniť ich účinky na telo. Môžu obsahovať vložky z peny alebo gélu na kritických miestach, ako sú ramená, hrudník a chrbát. Pri výbere nárazuvzdorného ochranného odevu je dôležité zohľadniť povahu práce alebo aktivity, ktorú zamestnanci vykonávajú, a potenciálne riziká, ktorým sú vystavení.

Ochrana pred tepelným rizikom

V odvetviach, ako je priemyselná výroba, stavebníctvo či gastronómia, je riziko expozície vysokým teplotám a požiaru vysoké. Špeciálny pracovný odev vyrobený z odolných materiálov môže chrániť pred popáleninami pri kontakte s horúcimi povrchmi alebo ohňom. Tu sú niektoré z najčastejšie používaných ochranných pomôcok a odevov:

  • Ohňovzdorné oblečenie: Toto oblečenie je navrhnuté tak, aby odolávalo vysokým teplotám a plameňom. Zvyčajne je vyrobené z materiálov ako nomex alebo kevlar, ktoré majú schopnosť odolávať vysokým teplotám a chrániť kožu pred popálením.
  • Ochranné rukavice: Používajú sa na ochranu rúk pri manipulácii s horúcimi predmetmi alebo v prostrediach s vysokými teplotami.
  • Ochranné okuliare alebo masky: Sú dôležité pre ochranu očí a tváre pred horúcimi časticami alebo chemikáliami, ktoré sa môžu uvoľňovať pri vysokých teplotách.
  • Ochranné čiapky alebo helmy: Chránia hlavu pred vysokými teplotami, ohňom, padajúcimi iskrami alebo kusmi horúceho výrobného materiálu či predmetov.
  • Ochranné topánky alebo čižmy: Sú navrhnuté tak, aby chránili nohy pred horúcimi povrchmi alebo chemikáliami.
  • Ochranné plášte a ochranné steny: Pri niektorých činnostiach môže byť potrebné použiť ochranné plášte alebo ochranné steny na oddelenie pracovníkov od vysokých teplôt alebo plameňov.

Ochrana pred elektrickými rizikami

Pri práci s elektrickými prístrojmi a zariadeniami je dôležité, aby zamestnanci boli riadne školení v používaní správnych ochranných pomôcok a dodržiavali bezpečnostné postupy a normy. Tu je niekoľko základných ochranných pomôcok, ktoré sa používajú:

  • Izolačné rukavice: Tieto rukavice majú špeciálnu izolačnú vrstvu, ktorá chráni používateľa pred elektrickým prúdom.
  • Izolačná obuv: Izolačná obuv je ďalšou dôležitou ochrannou pomôckou, ktorá chráni zamestnanca pred možným nebezpečenstvom zásahu elektrickým prúdom.
  • Ochranné okuliare a štíty: Pri práci s elektrickými prístrojmi je dôležité chrániť oči a tvár pred možnými úrazmi, preto sa odporúča používať ochranné okuliare a tvárové štíty.
  • Izolačné odevy: Sú navrhnuté tak, aby pokrývali väčšinu tela a poskytovali ochranu pred priamym kontaktom s elektrickými vodičmi. Môžu mať špeciálne izolačné vrstvy a rôzne stupne odolnosti voči elektrickému prúdu v závislosti od ich určenia. Niektoré oblečenie môže mať odnímateľnú izolačnú podšívku, čo umožňuje jeho prispôsobenie konkrétnym pracovným podmienkam.
  • Izolačné koberce a podložky: Izolačné koberce a podložky sa používajú na vytvorenie bezpečného pracovného prostredia na miestach, kde je vysoké riziko elektrických úrazov.

Ochrana pred zvukovým a vibračným stresom

V určitých odvetviach, ako je napríklad stavebníctvo alebo ťažba, môže byť vystavenie silným vibráciám škodlivé pre zdravie. Pracovné oblečenie a pomôcky vyrobené z materiálov, ktoré absorbujú vibrácie, môže pomôcť minimalizovať účinky týchto faktorov na zdravie zamestnancov, napríklad:

  • Vibračné vložky do obuvi: Vkladajú sa do pracovných topánok na minimalizáciu prenosu vibrácií na nohy a dolné končatiny.
  • Ochranné rukavice: Ochranné rukavice s vibračnou izoláciou môžu byť použité na tlmenie vibrácií prenášaných cez ruky a zápästia.
  • Ochranný odev: Špeciálne navrhnutý ochranný odev môže byť vyrobený z materiálov s vibračnou izoláciou.
  • Ochranné helmy: V prostrediach, kde sú prítomné silné vibrácie, môžu byť použité ochranné helmy s vibračnou izoláciou na minimalizáciu prenosu vibrácií na hlavu pracovníka.

Viditeľnosť a vizuálna ochrana

Ochranný odev a ochranné pomôcky, ako bundy, nohavice, vesty, rukavice, helmy, ochranné okuliare a pod., môžu byť vyrobené v jasných farbách, ktoré sú ľahko viditeľné v pracovnom prostredí.

Často sa pridávajú kontrastné vzory a pruhy pre lepšiu viditeľnosť. Prilby a oblečenie vybavené kvalitnými reflexnými prvkami sú špeciálne užitočné na pracoviskách s obmedzenou viditeľnosťou, počas práce v noci alebo v blízkosti premávky. Helmy bývajú často doplnené LED svetlami.

Niektoré OOP môžu obsahovať logá, piktogramy alebo textové informácie, ktoré jasne identifikujú účel a normy ochranných pomôcok. V niektorých situáciách sa povoľuje individuálne identifikovanie a označenie ochranného oblečenia alebo pomôcok, aby sa predišlo zámene alebo použitiu nesprávnej pomôcky.

Ďalšie faktory, ktoré je potrebné zvážiť pri výbere pracovného oblečenia BOZP

Komfort, dizajn a rozpoznateľnosť pracovného oblečenia sú kľúčové pre efektívnu prevádzku a dobré pracovné prostredie. Tieto faktory majú priamy vplyv nielen na pohodlie zamestnancov, ale aj na vnímanie značky.

Pracovné oblečenie a ochranné pomôcky sú zväčša určené na používanie počas celej pracovnej doby. Mali by preto spĺňať aj požiadavky na komfort, aby zamestnanci boli schopní vykonávať zverené úlohy a povinnosti pohodlne a bez obmedzení. Príjemné materiály a dobre prepracovaný dizajn môžu prispieť k tomu, aby sa zamestnanci cítili lepšie a boli produktívnejší.

Dizajn pracovného oblečenia je dôležitý z hľadiska reprezentácie firmy. Kvalitné, dobre navrhnuté oblečenie môže posilniť identitu značky a zároveň vzbudiť u zamestnancov pocit hrdosti, čo môže mať pozitívny vplyv na ich výkon a angažovanosť.

Rozpoznateľnosť pracovného oblečenia môže uľahčiť komunikáciu a organizáciu v pracovnom prostredí. Jednoducho identifikovateľné uniformy môžu pomôcť zamestnancom a zákazníkom rýchlo identifikovať príslušné pracovné pozície a zlepšiť komunikáciu medzi nimi.

Kategórie a normy súvisiace s osobnými ochrannými prostriedkami a pracovným oblečením

Rizikové kategórie OOP

Podľa Nariadenia EP a RADY (EÚ) 2016/425 sa osobné ochranné prostriedky delia do 3 rizikových kategórií:

Kategória I – zahŕňa minimálne riziká:

  • povrchové mechanické zranenie;
  • kontakt s čistiacimi prostriedkami so slabými účinkami alebo dlhší kontakt s vodou;
  • kontakt s horúcimi povrchmi, ktorých teplota nepresahuje 50°C;
  • poškodenie zraku z dôvodu vystavenie slnečnému žiareniu (okrem žiarenia pri pozorovaní slnka);
  • poveternostné podmienky, ktoré nie sú extrémnej povahy.

Kategória II – zahŕňa riziká okrem rizík uvedených v kategóriách I a II.

Kategória III – zahŕňa výhradne riziká, ktoré môžu vyvolať veľmi vážne následky, ako je smrť alebo trvalé poškodenie zdravia súvisiace s:

  • látkami a zmesami, ktoré ohrozujú zdravie;
  • prostredím s nedostatkom kyslíka;
  • škodlivými biologickými činiteľmi;
  • ionizujúcim žiarením;
  • prostredím s vysokou teplotou s účinkami porovnateľnými s účinkami vzduchu s teplotou najmenej 100 °C;
  • prostredím s nízkou teplotou s účinkami porovnateľnými s účinkami vzduchu s teplotou – 50 °C alebo nižšou;
  • pádom z výšky;
  • elektrickým šokom a prácou pod napätím;
  • utopením;
  • porezaním ručnou reťazovou pílou;
  • vysokotlakovými tryskami;
  • strelnými ranami alebo bodnutím nožom;
  • škodlivým hlukom.

Normy OOP

V súčasnosti platí pre oblasť OOP cca 160 rôznych technických noriem – EN ISO, ktoré upravujú výrobu, navrhovanie, spracovanie a kontrolu týchto výrobkov. Normy sú platné, nie však záväzné. Pre používateľa noriem, resp. pre používateľa konkrétneho typu a druhu OOP boli zavedené aj tzv. piktogramy, ktoré uľahčujú výber a správne používanie OOP.

 

Normy sú potom rozdelené do niekoľkých skupín:

Technické normy – ochrana hlavy, napr.:

  • EN 397: 2000 Ochranné prilby používané v priemysle (bezpečnostné helmy).
  • EN 812: 2002 Ľahké ochranné prilby chrániace pri náraze hlavou používané v priemysle.
  • EN 14052+A1:2013 Vysokoúčinné prilby používané v priemysle.
  • EN 12492 Horolezecké vybavenie. Prilby pre horolezcov.
  • EN 50365 Elektroizolačné prilby na používanie pri prácach v inštaláciách nízkeho napätia.
  • a iné.

Technické normy – ochrana zraku, napr.:

  • EN 166 Osobné prostriedky na ochranu očí.
  • EN 169:2004 Osobné prostriedky na ochranu očí. Filtre na zváranie a podobné technológie.
  • EN 170:2004 Osobné prostriedky na ochranu očí. Filtre proti ultrafialovému žiareniu.
  • EN 171:2003 Osobné prostriedky na ochranu očí. Filtre proti infračervenému žiareniu.
  • EN 172 Osobné prostriedky na ochranu očí. Protislnečné filtre na používanie v priemysle.
  • EN 175 Osobné ochranné prostriedky. Ochrana očí a tváre pri zváraní a príbuzných činnostiach.
  • EN 379+A1:2009 Osobné prostriedky na ochranu očí. Automatické filtre na zváranie.
  • EN 1731 Osobné prostriedky na ochranu očí. Chrániče očí a tváre z pletiva.
  • EN 12312-1:2014 Osobné prostriedky na ochranu očí. Slnečné okuliare a filtre proti slnečnému žiareniu na všeobecné používanie a filtre na priame pozorovanie slnka.
  • a iné.

Technické normy – ochrana sluchu, napr.:

  • EN 352-1:2004 Slúchadlové chrániče sluchu.
  • EN 352-2 Zátkové chrániče sluchu.
  • EN 352-3:2004 Slúchadlové chrániče pripojené k ochranným prilbám používaným v priemysle.
  • EN 352-4:2002 Mušľové chrániče s amplitúdovo závislým útlmom.
  • EN 352-5 Slúchadlové chrániče sluchu s aktívnym útlmom hluku.
  • EN 352-6 Slúchadlové chrániče sluchu s elektrickým dorozumievacím zariadením.
  • EN 352-7 Zátkové chrániče sluchu s hladinovo závislým útlmom.
  • EN 352-8 Slúchadlové chrániče sluchu so zábavným zvukovým zariadením.
  • EN 458:2005 Chrániče sluchu. Odporúčania na výber, používanie, starostlivosť a údržbu. Návod.
  • a iné.

Technické normy – ochrana dýchacích ciest, napr.

  • EN 136 Tvárové masky.
  • EN 140 Polmasky a štvrťmasky.
  • EN 143 Filtre proti časticiam.
  • EN 149+A1 Filtračné polmasky na ochranu pred časticami.
  • EN 405 Ventilové filtračné polmasky na ochranu proti plynom alebo proti plynom a časticiam EN 1146 Autonómne únikové dýchacie prístroje na stlačený vzduch s otvoreným okruhom s kuklou.
  • EN 1827+A1 Polomasky bez vdychovacích ventilov a s vymeniteľnými filtrami na ochranu proti plynom, plynom a časticiam alebo iba proti časticiam.
  • EN 12941 Filtračné prostriedky s pomocnou ventiláciou pripojenou k prilbe alebo ku kukle.
  • EN 12942 Filtračné zariadenie s pomocným motorovým pohonom, ktoré obsahuje tvárové masky, polomasky alebo štvrťmasky.
  • EN 14387+A1 Protiplynové a kombinované filtre.
  • a iné.

Technické normy – ochranné prostriedky proti pádu z výšky, napr.:

  • EN 353-1 Pohyblivé záchytné zariadenia na tuhom kotviacom vedení.
  • EN 353-2 Pohyblivé záchytné zariadenia na pružnom kotviacom vedení.
  • EN 354 Spojovacie prostriedky.
  • EN 355 Tlmiče pádu.
  • EN 358 Systémy na zabezpečenie pracovnej polohy.
  • EN 360 Samonavíjacie zachytávače pádu.
  • EN 361 Zachytávacie postroje.
  • EN 362 Spojky- Karabíny.
  • EN 795 Kotviace zariadenia.
  • EN 813 Sedacie postroje.
  • a iné.

Technické normy – ochrana rúk (horných končatín), napr.:

  • EN 420: 2003 Všeobecné požiadavky na rukavice.
  • EN 388: Mechanické riziká.
  • EN 374:2003 Ochranné rukavice proti chemikáliám a mikroorganizmom.
  • EN 407:2004 Ochranné rukavice proti tepelným rizikám (teplu a/alebo ohňu).
  • EN 421:1994 Ochranné rukavice proti ionizujúcemu žiareniu a rádioaktívnemu zamoreniu. EN 511:1994 Odolnosť voči chladu.
  • EN 12477/A1 Ochranné rukavice pre zváračov.
  • EN 1082-1 Rukavice a chrániče horných končatín chrániace proti porezaniu a bodnutiu ručnými nožmi.
  • EN 60903 Práce pod napätím. Rukavice z izolačného materiálu.
  • EN 659+A1 Ochranné rukavice pre hasičov.
  • a iné.

Technické normy – ochranné odevy, napr.:

  • EN 471: 2003 výstražné odevy s vysokou viditeľnosťou.
  • EN 20471 reflexné oblečenie.
  • STN EN 342 Ochranné odevy. Odevné komplety a jednotlivé odevy na ochranu proti chladu. STN EN 343+A1 ochranné odevy - ochrana proti dažďu.
  • EN 531 odolnosť voči veľkému teplu.
  • EN 532 - zabraňuje šíreniu plameňa.
  • EN 533 odoláva šíreniu plameňa.
  • EN 366 odolnosť voči konvekčnému ohrevu.
  • EN 367 odolnosť voči sálavému ohrevu.
  • EN 373 odolnosť voči metaniu roztaveného kovu.
  • EN 470-1 materiál vhodný pre odevy zváračov.
  • EN 368 odolnosť voči kvapalným chemikáliám.
  • EN 14126 Ochranné odevy. Požiadavky a skúšobné metódy na ochranný odev proti nositeľom nákazy.
  • EN 14404 – ochrana kolien.
  • a iné.

Technické normy – ochranná obuv, napr.:

  • EN ISO 20347:2012 Osobné ochranné prostriedky. Pracovná obuv (bez tužinky v špičke obuvi).
  • EN ISO 20345:2011 Osobné ochranné prostriedky. Bezpečnostná obuv (tužinka v špičke obuvi).
  • EN ISO 20346:2014 Osobné ochranné prostriedky. Ochranná obuv.
  • EN 13832 Ochranná obuv proti chemikáliám.
  • EN 50321-1 Práce pod napätím. Obuv na elektrickú ochranu. Časť 1: Izolačná obuv a galoše.
  • EN ISO 17249:2014 Bezpečnostná obuv s odolnosťou proti prerezaniu reťazovou pílou.
  • EN 15090 Obuv pre hasičov.
  • EN ISO 20349 Osobné ochranné prostriedky. Obuv chrániaca proti tepelnému riziku a rozstreknutiu roztaveného kovu v zlievarniach a pri zváraní.
  • a iné.

Starostlivosť o pracovné oblečenie a osobné ochranné prostriedky

Pravidelná údržba pracovného oblečenia je dôležitá pre zachovanie jeho stavu a trvanlivosti. Správne čistenie podľa pokynov na štítku je kľúčové, pretože rôzne materiály vyžadujú rôzne postupy starostlivosti. Dodržiavať by ste mali odporúčania, ktoré sa týkajú teploty vody, typu pracích prostriedkov a spôsobu sušenia. Nesprávna starostlivosť o oblečenie môže spôsobiť znehodnotenie textílie a stratu jej ochranných vlastností.

Je dôležité roztriediť pracovné oblečenie na svetlé a tmavé, aby sa predišlo zafarbeniu oblečenia počas pracieho cyklu. V prípade, že sú na vašom pracovnom oblečení škvrny, odporúčame ich preprať ručne ešte predtým, ako začnete s pracím cyklom

Životnosť pracovného oblečenia predĺžite aj pravidelnou kontrolou. Sústreďte sa na detaily, ako sú znaky opotrebovania, trhliny alebo znížená úroveň odolnosti. V mnohých prípadoch ide o drobnosti, ktoré sa dajú opraviť. Včasná oprava pomôže predísť väčším problémom, a tým aj predčasnému vyhodeniu oblečenia.

Aby ste predĺžili životnosť pracovnej obuvi a zachovali jej vlastnosti, odporúčame používať vhodné čistiace a ošetrujúce prípravky. Obuv je dobré pravidelne impregnovať, aby bola chránená pred vlhkosťou a nečistotami, po každom použití nechať vysušiť a vyvetrať.

Pracovné oblečenie a pracovnú obuv skladujte na chladnom a suchom mieste. Nemali by byť vystavené priamemu slnečnému svetlo, aby nestratili farbu, ani skladované na vlhkom mieste, aby nenavlhli či nechytili pleseň.

Bezpečnostné a zdravotné označenie pri práci

Bezpečnostné značenie sa vzťahuje na konkrétny predmet, činnosť alebo situáciu a poskytuje pokyny alebo informácie potrebné na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci prostredníctvom značky, farby, svetelného značenia alebo akustického signálu, slovnej komunikácie alebo ručných signálov. Označenie môže byť trvalé alebo dočasné.

Trvalé označenie:

  • označenie zákazu, príkazu, výstrahy – piktogramy;
  • označenie núdzových východov a únikových ciest – piktogramy;
  • označenie prostriedkov prvej pomoci – piktogramy;
  • označenie a umiestnenie požiarno-technického zariadenia – piktogramy + bezpečnostná farba.

Dočasné označenia:

  • svetelné označenie a akustické signály;
  • ručné signály alebo slovná komunikácia.

Pravidlá pre umiestňovanie BOZP značenia

V súvislosti bezpečnostným značením existuje niekoľko usmernení, ktoré dokážu zabezpečiť optimálnu viditeľnosť a zrozumiteľnosť pre osoby v pracovisku alebo v prostredí, kde sú umiestnené.

Výška umiestnenia značenia BOZP

Značky by mali byť umiestnené vo vhodnej výške tak, aby boli ľahko viditeľné a ľahko čitateľné z pohľadu osôb, ktoré sa pohybujú v danom prostredí. Na väčších pracoviskách môžu byť značky umiestnené vyššie, aby boli viditeľné z väčšej vzdialenosti.

Poloha z hľadiska zorného uhla

Značky by mali byť umiestnené tak, aby boli v optimálnom zornom uhle pre osoby, ktoré vstupujú na miesto ohrozenia. To znamená, že by mali byť umiestnené tak, aby boli viditeľné z rôznych uhlov a do ich zorného uhla nezasahovali žiadne prekážky a iné objekty.

Pozor na prekážky

Pri umiestňovaní značiek je dôležité vziať do úvahy prípadné prekážky, ktoré by mohli obmedziť ich viditeľnosť alebo čitateľnosť. Značky by nemali byť zakryté inými objektmi alebo prekážkami, ktoré by mohli brániť ich účelu.

Splnenie minimálnych požiadaviek

Značky musia spĺňať minimálne požiadavky stanovené v príslušných nariadeniach alebo smerniciach vlády alebo iných regulačných orgánov, čo sa týka ich veľkosti, farby, štýlu a umiestnenia.

Druhy BOZP značiek

Na označovanie pracovísk sa používajú:

 

  • zákazové značky – zakazujú nebezpečné správanie, ktoré môže viesť k ohrozeniu,
  • výstražné značky – upozorňujú na nebezpečenstvo alebo ohrozenie,
  • príkazové značky – prikazujú osobitné správanie a povinnosť nosiť OOP,
  • záchranné značky – značky pre núdzový východ, únikové cesty a prvú pomoc,
  • požiarne značky – značky na ochranu pred požiarmi.
Druh značky Farba Tvar
Zákazová Červená+biela+čierny symbol Kruh
Výstražná Žltá+čierny symbol Trojuholník
Príkazová Modrá+biely symbol Kruh
Záchranná Zelená+biely symbol Obdĺžnik/Štvorec
Požiarna Červená+biely symbol Obdĺžnik/Štvorec

 

 

Minimálne požiadavky na označenie prekážok a nebezpečných miest

Miesta, na ktorých je nebezpečenstvo zrážky s prekážkou, nebezpečenstvo pádu alebo padajúcich predmetov, sa označia značkou so žltými a čiernymi pásmi alebo červenými a bielymi pásmi, ak sú tieto miesta zamestnancom prístupné. Rozmery označenia musia byť primerané veľkosti prekážky alebo nebezpečného miesta.

BOZP školenie

V súlade so zákonom č. 124/2006 o BOZP je povinnosťou zamestnávateľa informovať a oboznamovať svojich zamestnancov s bezpečnostnými predpismi a postupmi. Táto povinnosť zahŕňa pravidelné školenie zamestnancov o BOZP, ktoré je upravené v § 7 tohto zákona. Školenia BOZP prebiehajú počas pracovnej doby a náklady hradí zamestnávateľ.

Keďže za zamestnávateľa konajú v pracovnoprávnych záležitostiach vrátane záležitostí BOZP aj jeho vedúci zamestnanci, teda aj za prípravu a vykonanie školenia z problematiky BOZP na nimi riadených pracoviskách sú zodpovední príslušní vedúci zamestnanci týchto pracovísk. Táto úloha je rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou plnenia ich pracovných povinností.

Zamestnávateľ má navyše povinnosť vo vnútornom predpise upraviť spôsob vykonania školenia BOZP, ako aj požiadavky na odbornú spôsobilosť zamestnancov vykonávajúcich školenie. Okrem toho musí vo vnútornej smernici určiť pravidelnosť školení tak, aby sa školenie vykonávalo najmenej raz za tri roky.

Kedy je potrebné BOZP školenie?

Zamestnávateľ zabezpečí a zamestnanec sa podrobí nasledujúcemu školeniu:

Vstupné BOZP školenie:

  • Zo všeobecnej problematiky BOZP platnej v priestoroch a na pracoviskách zamestnávateľa, zohľadňujúcej všeobecné prevádzkové podmienky.
  • Zo špecifickej problematiky BOZP platnej pre pracovné miesto a konkrétnu prácu, ktorú bude zamestnanec vykonávať.
  • Primeraný zácvik na pracovnom mieste, kde bude zamestnanec pracovať.

Opakované BOZP školenie:

Musí byť zabezpečené v určenej pravidelnej periodicite, ktorú stanoví zamestnávateľ, s ohľadom na povahu práce, pracovné podmienky, úrazovosť, nebezpečenstvá a riziká, ak ju neupravuje osobitný právny predpis alebo slovenská technická norma, min. však raz za tri roky.

Nové BOZP školenie:

Pri preradení na inú prácu, zavedení novej organizácie práce, technológie, pracovného postupu alebo pracovného prostriedku. Dôvodom na nové školenie môže byť aj nástup do práce po dlhodobej pracovnej neschopnosti, opakovanom závažnom porušovaní predpisov a zásad BOZP, keďže to môže viesť k strate bezpečných pracovných návykov a zručností.

Špecifické podmienky platia pre zamestnancov pracujúcich vo výškach, kedy školenie BOZP musia absolvovať všetci zamestnanci:

  • pred začatím práce vo výške;
  • pred začatím práce nad voľnou hĺbkou;
  • pravidelne no minimálne raz za 12 mesiacov.

Môže sa to zdať ako banalita, ale napríklad existuje množstvo typov striech, rôzne druhy práce vo výškach a každá má svoje špecifiká a riziká.

Kto môže vykonávať školenie BOZP?

Zamestnávateľ môže vykonať toto oboznamovanie buď osobne, prostredníctvom svojich vlastných zamestnancov alebo prostredníctvom osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie. V prípade, že zamestnávateľ zabezpečuje vzdelávanie dodávateľsky, tak musí mať fyzická alebo právnická osoba, ktorá bude vykonávať toto oboznamovanie, oprávnenie vydané Národným inšpektorátom práce.

Kontrola BOZP na pracovisku

Kontrola je neodmysliteľnou súčasťou efektívneho riadenia aj v oblasti BOZP. Začína na úrovni zamestnávateľa a vedúcich zamestnancov. Slúži na monitorovanie dodržiavania a uplatňovania všetkých aspektov týkajúcich sa ochrany práce bez ohľadu na to, kým a na akom stupni je vykonávaná.

Kontrola BOZP zo strany zamestnávateľa zahŕňa sledovanie, či sú v pracovnom prostredí dodržiavané bezpečnostné predpisy a zákazy práce pod vplyvom alkoholu a omamných látok, zákaz fajčenia v priestoroch zamestnávateľa, či sú pracovníci riadne vybavení ochrannými pomôckami, či sú prevádzkové postupy, technológie a technické zariadenia bezpečné a v súlade so štandardmi a predpismi.

Čo všetko kontroluje inšpektorát práce?

Kontrolu dodržiavania právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci kontroluje aj inšpektorát práce. Kontrole podlieha aj dodržiavanie predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia. Právomoci inšpektorátu práce, priebeh kontroly aj výšky pokút upravuje zákon č. 125/2006 Z. z.

Inšpektorát práce zabezpečuje vykonávanie inšpekcie práce a vykonávanie dohľadu. V súvislosti s ochranou práce kontroluje aj výber, umiestnenie, usporiadanie, používanie, udržiavanie a kontrolu pracoviska, pracovného prostredia, pracovných prostriedkov, ochranných prostriedkov, chemických faktorov, fyzikálnych faktorov, biologických faktorov, faktorov ovplyvňujúcich psychickú pracovnú záťaž a sociálnych opatrení. Kontrole sa nevyhnú ani pracovné postupy, pracovný čas, organizácia ochrany práce a systém jej riadenia.

Vyšetruje príčiny vzniku pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, ako aj príčin závažných priemyselných havárií. Okrem toho vyšetruje aj príčiny vzniku chorôb z povolania a riziká spojené s pracovným prostredím. Tieto vyšetrovania zahŕňajú analýzu bezpečnostných, technických a organizačných aspektov, ktoré môžu ovplyvniť bezpečnosť a zdravie pracovníkov.

Ďalšou úlohou inšpektorátu práce je vedenie evidencie pracovných úrazov a chorôb z povolania. Táto evidencia je dôležitá pre monitorovanie bezpečnosti a zdravia na pracoviskách a poskytovanie relevantných údajov pre ďalšie analytické a preventívne opatrenia.

Pokuty súvisiace s BOZP

Inšpektoráty práce sú oprávnené uložiť pokuty až do sumy 100 000 eur zamestnávateľovi za porušenie predpisov upravujúcich oblasť BOZP, a to najmenej:

  • 20 000 €, ak v dôsledku porušenia predpisov došlo k ťažkej ujmy na zdraví;
  • 33 000 €, ak v dôsledku porušenia predpisov došlo k vzniku pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená smrť.

BOZP a úrazové poistenie

S bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci úzko súvisí úrazové poistenie, ktoré je dôležitou zložkou sociálneho poistenia. Týka sa ochrany pracovníkov v prípade úrazov alebo chorôb súvisiacich s ich prácou.

Pracovný úraz je poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od vôle tejto fyzickej osoby krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré utrpela pri plnení pracovných alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi.

Choroba z povolania je choroba uznaná príslušným špecializovaným zdravotníckym pracoviskom, zaradená do zoznamu chorôb z povolania, ak vznikla fyzickej osobe pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh.

Toto poistenie zahŕňa kompenzáciu za dočasnú alebo trvalú pracovnú neschopnosť, stratu príjmu v dôsledku zranenia, náklady na liečbu a rehabilitáciu, a v prípade smrti pracovníka môže poskytnúť finančnú pomoc jeho rodine.

Povinne úrazovo poistený je zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť v pracovnoprávnom vzťahu.

Podkladom pre rozhodovanie o úrazových dávkach sú nevyhnutné údaje o vzniku úrazovej udalosti, o jej príčine, o miere zodpovednosti zamestnávateľa, resp. o miere zavinenia poškodeného zamestnanca, o dennom vymeriavacom základe poškodeného a pod., ktoré je Sociálnej poisťovni povinný poskytnúť zamestnávateľ.

Ak by vás zaujímali ďalšie možnosti ohľadne poistenia v súvislosti s BOZP, určite odporúčame poradiť sa s poistným expertom.

Inšpirácia: Viete ako si nastaviť životné poistenie tak, aby slúžilo vám a nie poisťovni?

Záver

Pohľad na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci prešiel značným vývojom. Kedysi sa systém BOZP zameriaval najmä na prevenciu úrazov a ochranu pred rizikami spojenými s prácou. Dnes sa stále viac zdôrazňuje komplexný prístup k BOZP, ktorý zahŕňa nielen fyzické aspekty zdravia a bezpečnosti, ale aj psychické a sociálne faktory.

Poukazuje na ne aj Svetová zdravotnícka organizácia (anglická skratka WHO), ktorá definuje zdravie „nielen ako neprítomnosť choroby, ale aj ako pocit fyzickej, psychickej a sociálnej pohody“.

Bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci možno charakterizovať ako súbor opatrení, zásad, princípov, postojov, správania a aktivít, ktoré majú za cieľ minimalizovať alebo eliminovať riziká a nepriaznivé dôsledky spojené s pracovnými činnosťami. Je regulovaná legislatívou na národnej aj medzinárodnej úrovni. Zakladá sa často na smerniciach a odporúčaniach Európskej únie, ako aj na dohovoroch a odporúčaniach Medzinárodnej organizácie práce.

Je veľmi dôležité, aby zamestnávatelia venovali náležitú pozornosť bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a dodržiavali všetky zákonné povinnosti v tejto oblasti. Porušenie týchto povinností môže mať vážne následky nielen pre zdravie a bezpečnosť zamestnancov, ale aj pre samotného zamestnávateľa. Pokuty za porušenie povinností v oblasti BOZP môžu byť vysoké a pre niektoré firmy a podnikateľov môžu byť až likvidačné.

Je preto nevyhnutné, aby zamestnávatelia investovali do správneho riadenia rizík a implementovali primerané opatrenia na minimalizáciu nebezpečenstva a ochranu zdravia zamestnancov. To zahŕňa pravidelné hodnotenie pracovných miest a procesov, poskytovanie adekvátneho školenia a vzdelávania pre zamestnancov, vykonávanie preventívnych opatrení a zabezpečenie, že pracovné prostredie spĺňa všetky platné normy a predpisy v oblasti BOZP.

Článok sme pre vás pripravili v spolupráci s:

Eva Dedinská, Obsahový špecialista na optimalizáciu webov z PoctiveSEO: Naučte sa čo je SEO a ako ho využiť vo svoj prospech.